Elektromobil Microeko

Byť na Slovensku byla již na začátku 20. století elektrická doprava rozvinutá, jednalo se zejména o trakci vázanou, tedy o tramvaje (električky), trolejbusy a železnici. Na první vlastní elektromobil se však po rozdělení Československa nemuselo dlouho čekat.  

Již v roce 1993 začal z pověření inženýra Urbana inženýr Ján Krnáč pracovat na elektrické verzi Microcaru. Jak celý projekt dopadl, popsal pan Krnáč ve článku "V našom meste vznikl prvý slovenský elektromobil", který vyšel v novinách Tajms č. 14 13. 4. 2015 a také na internetových stránkách Elektromobily.sk, ze kterých je převzata následující citace: 

„Keď som v r. 1993 nastúpil v tejto spoločnosti na odbor Výrobková stratégia, bol som jej vedúcim Ing.Urbanom poverený spracovať štúdiu využitia elektrickej trakcie na pohon vozidla na báze Microcaru. Nakoľko som nemal dostatok informácií o tejto problematike, musel som v pomerne krátkom čase spracovať množstvo získaných informácií z motoristických časopisov a propagačných materiálov od svetových výrobcov elektromobilov. Po dlhšom pátraní sa mi podarilo nakontaktovať sa občianske združenie v Čechách, ktoré združovalo nadšencov, výrobcov elektromobilov a dílerov, ktorí ponúkali komponenty (trakčné elektromotory, batérie a pod.). Niekoľko krát som sa zúčastnil ich spoločných stretnutí, kde sa mi podarilo nadviazať kontakty, ktoré sme neskoršie využili pri vývoji a stavbe nášho elektromobilu. Po spracovaní štúdie bola táto postúpená na prejednanie vtedajšiemu vedeniu spoločnosti, ktoré najprv zaujalo odmietavé stanovisko, ale po výdatnej podpore štúdie od Ing.Urbana (ako jeden z mála podporoval myšlienku elektromobilu) ju nakoniec schválilo.

Potom nasledovalo poverenie úlohou, spracovať dokumentačne výrobu funkčnej vzorky nášho elektromobilu. Významnú pomoc pri jeho vývoji som našiel u pracovníkov vývojovej dielne, skúšobne a tiež u môjho bývalého vedúceho Ing.Tomášika, ktorý neskoršie spolu so svojimi spolupracovníkmi na vývoji spracoval výrobnú dokumentáciu. Jednou s mojich priorít pritom bolo, že v elektromobile budú použité špičkové komponenty. Jednou z hlavných úloh bol výber vhodného trakčného elektromotoru. Oslovil som niektorých výrobcov trakčných elektromotorov napr. francúzsku spoločnosť Leroy-Somer, český VÚES Brno a iných. Vzhľadom na nízky rozpočet na projekt som vybral český VÚES Brno, ktorý mal už skúsenosti s elektromobilom. Pre pohon bol vybraný jednosmerný trakčný elektromotors cudzím budením a rekuperáciou, čo boli v tej dobe najviac využívané motory. Potom nasledoval výber vhodného zásobníka elektrickej energie, či už s ohľadom na výkonové parametre ale aj hmotnosť. Po konzultáciách s VÚES Brno som aj napriek odporu vzhľadom na ich vyššiu cenu navrhol použiť zásobník elektrickej energie na báze NiCd od francúzskej spoločnosti SAFT. V tej dobe išlo o zásobník, ktorý umožňoval elektromobilu dostatočný dojazd pri jeho nízkej hmotnosti. Ako alternatíva sa uvažovalo s využitím lacnejšieho, ale ťažšieho zásobníka na báze Pb od talianskej spoločnosti FIAMM alebo rakúskej Elbak. Pri tejto príležitosti si spomínam na jedno jednanie ohľadne zásobníka elektrickej energie. Jedného dňa ma zavolali na obchodné oddelenie na jednanie s potenciálnym dodávateľom zásobníka. Po príchode a krátkom rozhovore som zistil, že išlo o bývalých pracovníkov, ktorí mali na starosti štartovacie akumulátory do vojenských vozidiel (samozrejme išlo o Pb). Keď som im uviedol požiadavky na zásobník pre náš elektromobil, tieto neboli schopný splniť a tak naštastie k spolupráci nedošlo. Títo pracovníci nevedeli, že elektrická trakcia vyžaduje tzv.trakčné akumulátory a nie dobre známe štartovacie batérie.

Elektromobil , ktorý dostal názov Microeko sa zvonku odlišoval od Microcar len malou zmenou plastových krytov medzi kolesami náprav, pod ktorými bol umiestnený zásobník elektrickej energie. Z dôvodu uchytenia trakčného elektromotoru a zásobníka došlo k menším zmenám na ráme podvozku. Menšie zmeny sa dotkli kabíny s ohľadom na umiestnenie nabíjača zásobníka. Prístrojová doska bola doplnená o indikátor prúdu a napätia a bezpečnostný vypínač. Pohon zadnej nápravy je realizovaný pomocou manuálnej štvorstupňovej prevodovky ( ktorá pochádzala z dobre známej Š 1203) a diferenciálu. Aj napriek mojej snahe sa nepodarilo presadiť pohon bez prevodovky. Opäť sa presadila vyššia moc. Uvažovalo sa s elektromobilom v modifikáciách valník, skriňa, izoterma a odvoz odpadu. Funkčnú vzorku, ktorá bola overovaná vo VÚES Brno, sme verejnosti predstavili na medzinárodnom autosalóne Autotec 94 v Brne. V rámci autosalóna sa náš prvý slovenský elektromobil zúčastnil propagačnej jazdy po meste (účastníkmi boli napr.spoločnosti z Rakúska, Nemecka a Česka - Ejpovice). Ako jediný zástupca zo Slovenska a ako jediný úžitkový elektromobil sme absolvovali prijatie na radnici za účasti vtedajšieho vedenia mesta. Vtedajší primátor sa veľmi pochvalne vyjadril o našom elektromobilea uviedol, že takéto vozidlá (úžitkové) sú a budú potrebné. Počas autosalónu som informoval vedenie VAB Sipox a.s. o úspechu, aký zožal náš elektromobil, ale v konečnom dôsledku to kompetentných neznamenalo nič. 

V tejto súvislosti vyznieva veľmi zaujímavo, že sa o náš elektromobil zaujímala jedna spoločnosť z bývalej Juhoslávie, ktorá ho chcela vybaviť vlastným trakčným pohonom pre prevádzku na austrálskych plážach. K následnej spolupráci však nedošlo. Elektromobil úspešne absolvoval homologáciu v niektorých európskych štátoch a bola spracovaná výrobná dokumentácia, ale k jeho hromadnej výrobe nikdy nedošlo. A to bol vlastne koniec prvého slovenského elektromobilu." 1)

1) Ján Krnáč, Ako sa rodil prvý slovenský elektromobil, Elektromobily.sk, 29. 6. 2010. Dostupné online: https://elektromobily.sk/ako-sa-rodil-prvy-slovensky-elektromobil.